Vzťah k svojmu vozidlu má každý vodič iný. Niekto berie auto len ako predmet, ktorý slúži na transport z bodu A do bodu B. Iný má k autu vrúcny vzťah, pravidelne sa oň stará, udržuje v najlepšom možnom stave. Samozrejme, inak sa správame k služobným a inak k vlastným vozidlám. Ale zdá sa, že tu na Slovensku máme niečo spoločné. Zásadne sa nejazdí s poškodenými karosériami.
Po tom, čo sa stane hoc i len drobná nehoda na parkovisku, každý beží do poisťovne a následne do servisu i s minimálnymi škrabancami a preliačeninami. Vtedy až vysoké ceny za klampiarske práce v značkovom servise dokážu odradiť majiteľov, aby auto neopravovali. Lenže na Slovensku je zdá sa pravdepodobnejšie, že sú majitelia ochotní zaplatiť všetko za uvedenie do pôvodného stavu.
V iných krajinách panuje zase iné presvedčenie. Vo Francúzsku či Holandsku je hneď na prvý pohľad vidieť rozdiel. Kým u nás nájdete na parkovisku tak jedno či dve „ťuknuté“ autá z dvadsiatich, vo Francúzsku je pomer obrátený. Takmer každé druhé auto tam má poškodenú karosériu. A majitelia s opravami vyčkávajú: „Keby som to opravil dnes, zajtra môžem opravovať opäť.“ Sčasti majú pravdu – v úzkych uličkách je obtieranie lakov na dennom poriadku. Nie je to však len zúženými vozovkami alebo štýlom jazdy. Mám pocit, že v spomínanom Francúzku (ale i v iných západoeurópskych krajinách) je vzťah k autu – ako nadobudnutému kapitálu – oveľa pragmatickejší a racionálnejší ako u nás. Ako keby u nás panovala nižšia miera celospoločenskej tolerancie k vozidlám, ktoré majú poškodenú karosériu a majiteľ s tým nič nerobí.
Možno takto podobne to pochopil aj kolega Zdenko. Na jednej firemnej akcii oprel svoje „brand new“ Mondeo o brezu a tá mu nechala cucflek v pobode preliačeného pravého predného plasto–plechu. A keďže od udalosti uplynulo viac ako päť týždňov a ku žiadnej oprave nedošlo, stal sa Zdenko nič netušiacim predsedom nového fiktívneho združenia s názvom Ťuc Tunning Klub.
Komunita sa neskôr rozrástla o ďalších vyznávačov „ťuc tunningu“. Kolega Roman si nechal na „dvojprúdovke“ upraviť zadný bočný plech. Druhý kolega, Pali, zase v značnom rozsahu tunningoval firemnú Fabiu, za čo sa mu v organizačnej štruktúre Ťuc tunning klubu ušiel post výkonného riaditeľa. Všetky tieto úpravy sú zaujímavým spestrením inak už nudných uniformných, rádovo vyrábaných vozidiel. Dobre trafený tunning môže zlepšiť aerodynamiku auta či naopak – vytvoriť nový úložný priestor.
Ak vás myšlienka Ťuc Tunning Klubu oslovila, pošlite nám fotku svojho tunningu a špičková odborná komisia rozhodne, či ste hodný členstva. A nezabudnite – škrabanec na karosérii nie je dôvod na plač. Ale na radosť - vitajte v klube ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára