Vŕtačka, vrtáky, skrutky, skrutkovače pripravené. Lacná pracovná sila po ruke. To boli predpoklady pre úspešné vykonanie práce, ktorú som odkladal od začiatku nájmu v novom byte – namontovania poličiek.
Spolubývajúci Marek si vybral najľahšiu pomocnú prácu. Ako sestrička pri operácii držal vysávač a ja som ako chirurg kričal „Sestra, odsávať!“.
Do manuálnej činnosti sme zapojili aj bývalého spolubývajúceho z internátu. Miloš k nám prišiel na návštevu a hneď sme mu do ruky strčili príklepovú vŕtačku. Hold, vŕtať do železobetónového panelu nie je ako margarín v reklame roztierať.
Poličky boli na svojom mieste asi za hodinu. Dobre vykonanú prácu sme samozrejme zapíjali oveľa dlhšie. Dosmiali sme sa však na druhý deň.
Ráno, len čo som otvoril dvere, aby som šiel do práce, si ma odchytil sused so slovami „Poďte sa pozrieť, čo ste mi včerajším vŕtaním spôsobili.“ Čakal som, že mi ukáže svoju stranu steny, na ktorej visia moje poličky. Namiesto toho ma odviedol do vzdialenej miestnosti, kde otvoril skriňu „roll-doorového“ typu bez zadnej steny.
V tom zatuchlom priestore bola omietka odutá, na jednom mieste bublina puknutá a pod ňou opadnutá omietka. Sused, ktorý očividne veľmi dlho poberá výhody „nad sedemdesiat“, sa mi snažil nahovoriť, že tú omietku odlepenú od panelu spôsobilo moje vŕtanie. Zjavne by bol najradšej keby som si nasypal na hlavu popol a vymaľoval mu nielen tú vzdialenú izbu ale rovno celý byt.
Vyjadril som ľútosť nad stavom omietky a opadnutými desiatimi centimetrami, snažil sa vysvetliť, že vibrácie vŕtačky nerobia vzduchové bubliny desiatky metrov od miesta vŕtania a odišiel skôr ako ma obviní zo všetkých chýb jeho bytu – netesniacich okien, kvapkajúceho kohútika, zatekajúceho záchodu či nepoliatych kvetín.
Ktovie, či to skúša na všetkých okolo–vŕtajúcich nájomníkov :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára