Fotky z letu balónom v novinách

Dve z mojich fotiek z letu balónom, ktoré som spolu s reportážou uverejnil na piatka.blog.sme.sk, si našli svoju cestu až do printovej podoby. Oslovila ma editorka Katolíckych novín, ktorá potrebovala obrazovú prílohu k téme rubriky Detský týždeň. Výsledkom je táto dvojstrana v čísle 28/2006.

Aké je byť bohatým

Na poslednom stretnutí nám anglický lektor Peter Murphy rozprával historku o tom, ako sa raz populárneho Toma Jonesa pýtali, aké je to byť bohatý.

Po chvílke rozmýšľania vraj Tom Jones odpovedal: „Poznáte to, keď sa vám zubná pasta už takmer minie a vy pracne vytláčate posledné zvyšky? Nuž tak to ja nerobím. Proste tú tubu vyhodím a kúpim si novú.“

Ťuc Tunning Klub

Vzťah k svojmu vozidlu má každý vodič iný. Niekto berie auto len ako predmet, ktorý slúži na transport z bodu A do bodu B. Iný má k autu vrúcny vzťah, pravidelne sa oň stará, udržuje v najlepšom možnom stave. Samozrejme, inak sa správame k služobným a inak k vlastným vozidlám. Ale zdá sa, že tu na Slovensku máme niečo spoločné. Zásadne sa nejazdí s poškodenými karosériami.

Po tom, čo sa stane hoc i len drobná nehoda na parkovisku, každý beží do poisťovne a následne do servisu i s minimálnymi škrabancami a preliačeninami. Vtedy až vysoké ceny za klampiarske práce v značkovom servise dokážu odradiť majiteľov, aby auto neopravovali. Lenže na Slovensku je zdá sa pravdepodobnejšie, že sú majitelia ochotní zaplatiť všetko za uvedenie do pôvodného stavu.

V iných krajinách panuje zase iné presvedčenie. Vo Francúzsku či Holandsku je hneď na prvý pohľad vidieť rozdiel. Kým u nás nájdete na parkovisku tak jedno či dve „ťuknuté“ autá z dvadsiatich, vo Francúzsku je pomer obrátený. Takmer každé druhé auto tam má poškodenú karosériu. A majitelia s opravami vyčkávajú: „Keby som to opravil dnes, zajtra môžem opravovať opäť.“ Sčasti majú pravdu – v úzkych uličkách je obtieranie lakov na dennom poriadku. Nie je to však len zúženými vozovkami alebo štýlom jazdy. Mám pocit, že v spomínanom Francúzku (ale i v iných západoeurópskych krajinách) je vzťah k autu – ako nadobudnutému kapitálu – oveľa pragmatickejší a racionálnejší ako u nás. Ako keby u nás panovala nižšia miera celospoločenskej tolerancie k vozidlám, ktoré majú poškodenú karosériu a majiteľ s tým nič nerobí.

Možno takto podobne to pochopil aj kolega Zdenko. Na jednej firemnej akcii oprel svoje „brand new“ Mondeo o brezu a tá mu nechala cucflek v pobode preliačeného pravého predného plasto–plechu. A keďže od udalosti uplynulo viac ako päť týždňov a ku žiadnej oprave nedošlo, stal sa Zdenko nič netušiacim predsedom nového fiktívneho združenia s názvom Ťuc Tunning Klub.

Komunita sa neskôr rozrástla o ďalších vyznávačov „ťuc tunningu“. Kolega Roman si nechal na „dvojprúdovke“ upraviť zadný bočný plech. Druhý kolega, Pali, zase v značnom rozsahu tunningoval firemnú Fabiu, za čo sa mu v organizačnej štruktúre Ťuc tunning klubu ušiel post výkonného riaditeľa. Všetky tieto úpravy sú zaujímavým spestrením inak už nudných uniformných, rádovo vyrábaných vozidiel. Dobre trafený tunning môže zlepšiť aerodynamiku auta či naopak – vytvoriť nový úložný priestor.

Ak vás myšlienka Ťuc Tunning Klubu oslovila, pošlite nám fotku svojho tunningu a špičková odborná komisia rozhodne, či ste hodný členstva. A nezabudnite – škrabanec na karosérii nie je dôvod na plač. Ale na radosť - vitajte v klube ;)

Dovolenková reťaz

Leto je časom dovoleniek. A dovolenky majú z pohľadu firemného fungovania zvláštne postavenie. Ide o režim, pre ktorý je často špecifická strata zodpovednosti.
V práci pošlete e-mail hlavnému vývojárovi. Okamžite vám príde automaticky generovaná odpoveď, že dotyčný je na dovolenke a máte kontaktovať produktového manažéra. Požiadavku teda prepošlete a hľa – obratom príde správa, že aj on je na dovolenke a máte kontaktovať managing directora. Jeho sekretárka vám odkáže, že director je „vycestovaný“ a máte osloviť hlavného vývojára. A ste na začiatku.
Problém vyhodený na riešenie do vyšších vrstiev organizačnej štruktúry sa u nikoho nezachytí a vráti sa späť. Systém padajúceho hovna. V duchu hesla: „Rozkáž psovi, pes chvostovi a urob si sám.“

Spomienka na Edinburgh

Túto sobotu vyšiel v SME článok o umeleckom Fringe Festival, ktorý sa každoročne koná v Edinburgu. Priložená bola aj fotografia členiek talianského tanečného divadla:


Rovnaká fotografia je aj na dvojstránke aktuálneho časopisu Týždeň ako "Foto týždňa" s popiskou Reuters/David Moir. Na stránke agentúry Reuters som našiel ešte jednu podobnú momentku:



Prečo tieto zábery vlastne uvádzam? Lebo hneď, ako som ich videl, zakričal som od radosti "Tam sme boli!" :) A úplne som sa nechal únašať skvelým pocitom môcť si také niečo povedať. Rýchlo som oprášil naše fotky, na ktorých je vidieť to isté stĺporadie, ktoré sa nachádza v parku na kopci nad centrom mesta:







Tieto fotky sme spravili 4. septembra 2004 na celodennom výlete v škótskej metropole, ktorú zvyknú volať "Atény severu". Hneď som si pospomínal na našu výpravu, Juhoafričana menom Jaeques, Ukrajincov Mišu a Romana. Na to, ako sme obdivovali edinburský hrad spolu so škótskym sprievodcom. I na to, ako sme obedovali v parku na tráve. Boli v obchode so škótskymi sukňami i whisky. Ale i na to, ako si Zuzka spravila fotku so živými hrdinom Williamom Wallaceom ;)
A to všetko vďaka fotke v novinách...

Bez mamy

„Sedem dní, sedem dní, bez mamy sme sedem dní. Sedem dní, sedem dní, kedy príde posledný?!“ Tak zneli slová ústrednej melódie jednej hranej televíznej rozprávky, ktorá kedysi chodila ako Večerníček. Zápletka bola jednoduchá: seriálová mama odišla do pôrodnice a sedem dní a nocí sa o domácnosť starali otec s dcérou.
Táto melódia mi nenapadla len tak náhodou. Doma máme totiž podobný problém. Mama odišla na tri týždne za sestrou do Španielska a do problémov sa dostali otec s bratom. Vo filme si pamätám na scény s požiarnikmi, políciou a záchrankou. Dúfam, že aspoň tomuto sa chalanom podarí vyhnúť :-)
Domov chodím len na víkendy a aj to nie všetky. Mama nie je preč ani len 48 hodín a už som po príchode videl zásadné zmeny. Plný dres neumytých riadov, kusy oblečenia náhodne rozmiestnené po celom dome, poloprázdna chladnička... Samozrejme, teraz hyperbolizujem. Chladnička je poloplná.
Som zvedavý, ako sa bude dej tejto reality show vyvíjať ďalej. Réžia v podaní života samotného má pripravené zaujímavé momenty. Ten najbližší nenechá na seba dlho čakať – už za krátko bude treba prvý krát prať. Diváci môžu posielať smsky a hlasovať: nájdu otec a brat vôbec práčku? :-))

Príležitosť dôchodcu

Vŕtačka, vrtáky, skrutky, skrutkovače pripravené. Lacná pracovná sila po ruke. To boli predpoklady pre úspešné vykonanie práce, ktorú som odkladal od začiatku nájmu v novom byte – namontovania poličiek.
Spolubývajúci Marek si vybral najľahšiu pomocnú prácu. Ako sestrička pri operácii držal vysávač a ja som ako chirurg kričal „Sestra, odsávať!“.
Do manuálnej činnosti sme zapojili aj bývalého spolubývajúceho z internátu. Miloš k nám prišiel na návštevu a hneď sme mu do ruky strčili príklepovú vŕtačku. Hold, vŕtať do železobetónového panelu nie je ako margarín v reklame roztierať.
Poličky boli na svojom mieste asi za hodinu. Dobre vykonanú prácu sme samozrejme zapíjali oveľa dlhšie. Dosmiali sme sa však na druhý deň.
Ráno, len čo som otvoril dvere, aby som šiel do práce, si ma odchytil sused so slovami „Poďte sa pozrieť, čo ste mi včerajším vŕtaním spôsobili.“ Čakal som, že mi ukáže svoju stranu steny, na ktorej visia moje poličky. Namiesto toho ma odviedol do vzdialenej miestnosti, kde otvoril skriňu „roll-doorového“ typu bez zadnej steny.
V tom zatuchlom priestore bola omietka odutá, na jednom mieste bublina puknutá a pod ňou opadnutá omietka. Sused, ktorý očividne veľmi dlho poberá výhody „nad sedemdesiat“, sa mi snažil nahovoriť, že tú omietku odlepenú od panelu spôsobilo moje vŕtanie. Zjavne by bol najradšej keby som si nasypal na hlavu popol a vymaľoval mu nielen tú vzdialenú izbu ale rovno celý byt.
Vyjadril som ľútosť nad stavom omietky a opadnutými desiatimi centimetrami, snažil sa vysvetliť, že vibrácie vŕtačky nerobia vzduchové bubliny desiatky metrov od miesta vŕtania a odišiel skôr ako ma obviní zo všetkých chýb jeho bytu – netesniacich okien, kvapkajúceho kohútika, zatekajúceho záchodu či nepoliatych kvetín.
Ktovie, či to skúša na všetkých okolo–vŕtajúcich nájomníkov :-)